Tarot sa nezačal v egyptských chrámoch ani v rukách potulných veštkýň. Začal pri hracom stole talianskej šľachty — ako úplne obyčajná kartová hra, pri ktorej išlo o peniaze a o to, kto koho prebije lepšou kartou.
A ten slávny príbeh o „starovekom egyptskom pôvode" tarotu? Ten si vymyslel jeden francúzsky učenec až v roku 1781 — takmer 350 rokov po tom, čo prvé tarotové karty naozaj vznikli. Skutočná história tarotu je pritom oveľa zaujímavejšia než legenda. Poďme si ju prejsť tak, ako sa naozaj stala.
Najväčší mýtus o tarote hneď na úvod
Ak ste niekedy počuli, že tarot pochádza zo starovekého Egypta, z kníh boha Thotha alebo od rómskych veštcov, ktorí ho priniesli z Východu — nie ste sami. Je to najrozšírenejší príbeh o tarote na svete.
A je nepravdivý.
Historické dôkazy sú v tomto úplne jasné: prvé tarotové karty vznikli v severnom Taliansku v prvej polovici 15. storočia a slúžili na hranie. Žiadne tajné učenie, žiadni kňazi, žiadne pyramídy. To neznamená, že tarot nemá hodnotu — práve naopak. Len jeho skutočná sila pochádza odinakiaľ, než hovorí legenda. A k tomu sa ešte dostaneme.
Kde sa tarot naozaj zrodil: Taliansko 15. storočia
Prvé karty, ktoré dnes rozpoznáme ako tarot, sa začali objavovať okolo roku 1430 medzi Milánom a Ferrarou. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1440, keď florentské súdne záznamy spomínajú odovzdanie dvoch balíčkov kariet šľachticovi Sigismondovi Malatestovi.
Vtedy sa tarot nevolal tarot. Hovorilo sa mu „triumfy" (trionfi) a karty si objednávali najmocnejšie rodiny tej doby — Visconti, Sforza, d’Este. Boli to ručne maľované luxusné predmety, často zdobené pravým zlatom a rodovými erbmi. Najstarší dochovaný balíček, tarot Visconti-Sforza, pochádza približne z roku 1450 a dodnes patrí medzi najkrajšie ukážky renesančného umenia.
Hralo sa s nimi tarocchi — hra na princípe „prebíjania" podobná dnešnému bridžu. Tarotová sada vznikla tak, že k bežným hracím kartám pridali navyše 22 obrazových kariet (dnešná Veľká arkána), ktoré v hre fungovali ako tromfy. To je celé. Tarot bol na začiatku jednoducho prepracovanejšia, drahšia verzia kartovej hry pre bohatých.
Paradox, ktorý si málokto uvedomuje
A teraz to najlepšie. Court de Gébelin (ten učenec z roku 1781) tvrdil, že tarot je staroveká egyptská pamiatka, zatiaľ čo obyčajné hracie karty sú len jeho neskoršia, „povrchnejšia" verzia.
V skutočnosti je to presne naopak.
Tie úplne obyčajné hracie karty, s ktorými dnes hráte žolíka, sú totiž oveľa staršie a majú skutočný východný pôvod — prišli z islamského sveta. Tarot je naopak ten mladší taliansky výmysel, „remix" týchto kariet. Inak povedané: muž, ktorý chcel z tarotu spraviť starobylú relikviu, mal celý príbeh otočený naruby. Najstaršou súčasťou príbehu je práve tá najobyčajnejšia karta vo vašej zásuvke.
Z čoho tarot vznikol: hracie karty z islamského sveta
Tarot totiž nebol prvou sadou kariet v Európe. Hracie karty doviezli na kontinent z islamského sveta okolo 70. rokov 14. storočia — prvé zmienky a zákazy poznáme z Bernu (1367), Katalánska (1371) a Francúzska (1377). Pochádzali z mamlúckeho Egypta a do Európy sa dostali cez stredomorské obchodné cesty.
Tieto karty mali štyri farby, ktoré sa v talianskej podobe zachovali dodnes: poháre, mince, meče a palice. Tarot z nich vychádzal, pridal vlastnú obraznosť a jeden zaujímavý detail navyše.
Hlavné rozdiely medzi tarotom a hracími kartami:
- Dvorné karty. Pôvodné hracie karty mali troch mužských dvoranov. Tarot pridal navyše Kráľovnú — má teda štyroch dvoranov (Kráľ, Kráľovná, Rytier, Páž). Dáma sa do bežných kariet dostala až neskôr.
- Farby. Symboly, ktoré poznáme dnes — srdcia, piky, káry a kríže — vznikli odvodením z nemeckých kariet vo Francúzsku až okolo roku 1480.
- Tromfy. Najväčší rozdiel: oných 22 obrazových kariet (Blázon, Veľkňaz, Smrť, Veža…), ktoré nemajú v bežnom balíčku obdobu.
Symbolika, ktorá prežila storočia
Najväčším lákadlom tarotu je dnes jeho symbolika. Karty ako Blázon či Obesenec sú nabité významom — a nie náhodou. Ich obrazy čerpali z renesančného umenia, ktoré v tom čase bežne zobrazovalo filozofické, morálne a alegorické témy: cnosti, neresti, kolesá osudu, triumfy života a smrti.
Pekným príkladom je séria rytín nazývaná „Tarocchi Mantegna" (asi z 60. rokov 15. storočia). Napriek názvu ich nevytvoril maliar Mantegna a ani neslúžili na hru — boli to skôr vzdelávacie obrazy múz, cností a nebeských sfér. Ukazujú však tradíciu, z ktorej tarot vyrastal: používať obrazy ako nástroj na premýšľanie a poučenie. A presne táto vrstva významov neskôr umožnila, aby sa z hry stalo niečo viac.
Rok 1781: tarot objavuje mystiku
Až do 18. storočia bol tarot v podstate len hra. Zlom prišiel v roku 1781, keď francúzsky učenec Antoine Court de Gébelin vyhlásil, že karty sú pozostatkom starovekej egyptskej múdrosti, konkrétne strateného učenia ukrytého v takzvanej Knihe Thotha.
Nemal preň jediný dôkaz — sám priznal, že ide len o jeho domnienku. Napriek tomu táto jediná myšlienka zapálila predstavivosť celých generácií okultistov a stala sa základom mystického tarotu na ďalších dvesto rokov.
Jeho súčasník Etteilla (vlastným menom Jean-Baptiste Alliette) urobil ďalší krok: ako prvý začal tarot profesionálne používať na veštenie a vydal k nemu návody. Tým sa tarot prvýkrát premenil z hry na divinačný nástroj.
19. storočie: okultizmus a tarot
V 19. storočí sa tarot stal pevnou súčasťou európskej ezoteriky. Okultista Éliphas Lévi ho prepojil s ďalšími mystickými tradíciami a vytvoril spojenia, ktoré ovplyvňujú výklad tarotu dodnes:
- Kabala — 22 kariet Veľkej arkány spojil s 22 písmenami hebrejskej abecedy.
- Astrológia a alchýmia — jednotlivé karty začal vykladať ako zastávky na hlbšej duchovnej ceste.
Práve v tomto období vznikla väčšina symbolických významov, ktoré dnes pokladáme za „tradičné".
Moderný tarot: Zlatý úsvit a slávne balíčky
Skutočný zlom pre podobu tarotu, akú poznáme dnes, prišiel v roku 1888 so založením Hermetického rádu Zlatého úsvitu v Londýne. Táto spoločnosť spojila tarot s rituálnou mágiou, mystikou a astrológiou do uceleného systému — a z neho vyšli dva najvplyvnejšie balíčky histórie:
- Tarot Rider-Waite (1909) — vytvoril ho A. E. Waite a ilustrovala Pamela Colman Smith. Práve on zaviedol obrazné scény aj na číselných kartách, vďaka čomu sa tarot stal čitateľnejším pre začiatočníkov. Dodnes je celosvetovým štandardom.
- Tarot Thoth (vznikol v 40. rokoch 20. storočia) — navrhol ho Aleister Crowley a maľovala Lady Frieda Harris. Priniesol najhlbšie prepracované ezoterické a filozofické výklady.
Prečo na tarote záleží dnes
To, že tarot nevznikol ako mystický nástroj, neuberá nič na jeho hodnote. Práve naopak — jeho sila nepochádza z vymysleného egyptského pôvodu, ale z niečoho oveľa univerzálnejšieho: zo schopnosti človeka nachádzať v symboloch zmysel.
Moderný tarot preto dávno nie je len o veštení budúcnosti. Najčastejšie sa používa na:
- Sebareflexiu a meditáciu — karty fungujú ako zrkadlo, ktoré pomáha pomenovať emócie a životné situácie.
- Koučing a terapiu — ako pomôcka na otvorenie rozhovoru a hľadanie nových uhlov pohľadu.
- Osobný rozvoj — ako sprievodca na ceste k lepšiemu pochopeniu seba samého.
Často kladené otázky o histórii tarotu
Kto vymyslel tarot?
Tarot nemá jediného autora. Vznikol v severnom Taliansku v prvej polovici 15. storočia ako kartová hra a prvé luxusné balíčky si objednávali šľachtické rodiny ako Visconti a Sforza.
Odkiaľ pochádza tarot?
Zo severného Talianska (oblasť Milána a Ferrary), kde sa okolo roku 1430 začali objavovať prvé „triumfové" karty. Prvá písomná zmienka je z roku 1440.
Je pravda, že tarot pochádza zo starovekého Egypta?
Nie. Egyptský pôvod je mýtus, ktorý v roku 1781 vyslovil Antoine Court de Gébelin bez akéhokoľvek dôkazu. Historicky tarot pochádza z renesančného Talianska.
Koľko kariet má tarot?
Klasický tarot má 78 kariet — 22 kariet Veľkej arkány (tromfy) a 56 kariet Malej arkány rozdelených do štyroch farieb.
Aký je najznámejší tarotový balíček?
Tarot Rider-Waite z roku 1909. Pre svoju názornú symboliku je dodnes najpoužívanejším a najodporúčanejším balíčkom pre začiatočníkov.
Nadčasová sila tarotu
Tarot je krásnym príkladom toho, ako sa z obyčajnej hry môže za päť storočí stať nástroj sebapoznania. Jeho skutočná história — bez egyptských legiend — nie je o nič menej fascinujúca. Možno je dokonca zaujímavejšia, keď vidíme, ako sa významy postupne nabaľovali generáciu po generácii.
A to je možno to najdôležitejšie posolstvo: hodnota tarotu nie je v tom, odkiaľ pochádza, ale v tom, čo v ňom dokážete uvidieť vy.